Černobyľská havária postihla Bielorusko najhoršie zo všetkých krajín. Táto takmer 10 miliónová krajina, ktorá v súčasnosti nemá žiadnu jadrovú elektrárneň ( zatiaľ ) vníma černobyľskú haváriu ako celonárodnú katastrofu. Mala obrovský kultúrny, zdravotný a sociálno-ekonomický dopad na celú zema. Odhaduje se, že škody spôsobené černobyľskou haváriou dosahujú iba v Bielorusku približne 235 miliárd dolárov (170 miliárd Eur).

Černobyľská jadrová elektráreň sa nachádza na Ukrajine, necelých 15 km južne od bieloruských hraníc (mapa). Kvôli tejto blízkosti a vplyvom zlých poveternostných podmienok, ktoré panovali po černobyľskej havárii, dopadlo na územie Bieloruska takmer 70% radioaktívneho spádu. Následkom toho bolo v Bielorusku evakuovaných a presídlených 485 obcí, a z toho 70 obcí bolo pochovaných pod zem – tak, ako ukrajinskú obec Kopači.

Mapa z roku 1996

Mapa z roku 1996 ukazuje kontamináciu Ukrajiny, Bieloruska a Ruska rádioaktívnym 137Cs.
( Zdroj: http://www.lib.utexas.edu/maps/belarus.html), prostredníctvom Wikimedia Commons

Kontaminácia Bieloruska Céziom-137 je tak rozsiahla, že je s rôznou intenzitou (37 až 555 kBq/m2) kontaminovaného približne 23% jeho územia, na ktorom dnes žije 2,1 miliónov obyvateľov, vrátane 700 tisíc detí. To znamená, že každý piaty obyvateľ Bieloruska žije v zamorenej oblasti. Nejviac postihnuté sú kraje Gomelský, Mohylevský a Brestský. Pre porovnanie: rovnako zamorené územie ako v Bielorusku, je na 4,8 % Ukrajiny a 0,5 % území Ruska.

Nejviac postihnuté kraje

Nejviac postihnuté jsú kraje Gomelský, Mohylevský a Brestský

 

Bielorusko: kontaminácia rádionuklidmi krátko po černobyľskej havárii
Rádionuklid % kontaminovaného územie
Jód-131 Prakticky celé územie
Cézium-137 66 %
Stroncium-90 10%
Plutónium-238, -239, -240 2%
Zdroj dát: Ministerstvo pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky

 

V prvom období po havárii bolo zistené, že prakticky celé územie Běloruska je kontaminované Jódom-131. Ten bol tiež jednou z hlavných príčin neskoršieho zvýšeného výskytu rakoviny štítnej žľazy, a to hlavne u detí a mládeže. V porovnaní s obdobím pred haváriou a po nej, bolo od roku 1990 registrováný, v závislosti na rôznych věkových skupinách, 2,5 – 7 krát väčší výskyt rakoviny štítnej žľazy, než pred haváriou.

Bieloruská štátna vlajka

Bieloruská štátna vlajka

Dnes, predovšetkým v nejviac kontaminovaných oblastiach Bieloruska, v ktorých žije asi 1,1 milióna obyvateľov (Gomelský a Mohylevský región) je zaznamenaný zvýšený výskyt vrodených vád, rôznych typov rakovín, ochorení nervového a endokrinného systému apod., čo má za následok zvýšenú úmrtnosť. Z tohto dôvodu Bieloruská vláda zaviedla program na sledovanie zdravotného stavu obyvateľov žijících práve v týchto oblastiach. Lekárske vyšetrenia majú za úlohu monitorovať zdravotný stav rizikových skupín, detekovať ochorenia v rannom štádiu a zavádza preventívnu ochranu. Naviac je pod zvláštnou ochranou viac ako pol milióna ľudí, vrátane 260 tisíc detí.
V roku 2011 bolo na liečbu a rehabilitáciu postihnutého obyvateľstva pridelených bieloruskou vládou 162,8 miliárd bieloruských rubľov (11,89 miliónů Eur) (zdroj:Ministerstvo pro mimořádné situace Běloruské republiky)

V roku 1997 navštívil Bielorusko americký fotograf Paul Fusco. Strávil tu dva mesiace, počas ktorých zdokumentoval život detí postihnutých černobyľskou haváriou. V liečebni Noviki, na predmestí hlavného mesta Minska, vytvoril veľa silných emotívnych fotografií. V rokoch 1999 a 2000 sa do Bieloruska ešte vrátil. Viac o jeho ceste si môžete prečítať na českom portáli iDnes.cz v článku: Pokroucená tvář umírající Bělorusky se stala mementem Černobylu.

Zdroj nformací:

http://www.chernobyl.gov.by
http://cs.wikipedia.org/…

Chceli by ste doplniť, alebo upresniť článok? Môžete tak urobiť tu…