Pages Menu
RssFacebookGoogle+
CeštinaSlovencina

chernobylzone.sk

Categories Menu

Autor | | 2 296 x prečítané

Černobyľská havária: Co povedať na záver

Černobyľská havária: Co povedať na záver

Valerij A. Legasov (spáchal sebevraždu pri druhom výročí havárie) po svojom prvom návrate zo zamorenej oblasti povedal:

“Celý život som bojoval za to, aby sme elektrickú energiu získavali pomocou jadrovej reakcie. Teraz si myslím, že sme to robiťt nemali… Nepriateľ nie je ukrytý v technike. Nepriateľom nie je typ lietadla, typ jadrového reaktora, typ energetiky. Hlavným nepriateľom je samotný spôsob vytváraniaí a riadenia energetických procesov, spôsob úplne závislý na človeku. Najdôležitejší je teda ľudský faktor. Zatiaľ čo predtým sme sa na bezpečnosť pozerali ako na ochranu človeka pred vplyvom techniky, dnes je situácia úplne iná. Dnes musíme techniku chrániť pred človekom.”

Čo povedať na záver

Príčiny tejto katastrofy by sa dali stručne zhrnúť takto: Tvrdohlavosť a neústupnosť Djatlova a z toho vyplývajúce dve porušenia trvale platných predpisov, jedno nedodržanie postupu experimentu a úmyselné zrušenie troch automatických ochrán reaktora. Ďalej musíme ako príčinu uviesť zlú koncepciu Černobyľského reaktora RBMK 1000 (je “nestabilný”, má kladnú spätnú väzbu), ktorý sa podstatne líši od tlakovodných reaktorov, ktoré sú najrozšírenejšie vo svete a nemôže u nich nekontrolovane vzrásť výkon, tak ako pri reaktore v Černobyle.

Rád by som zdôraznil, že výbuch reaktora v Černobyle nebol výbuch nukleárny (ako jadrová bomba), ale išlo o výbuch “klasický”. Prvý výbuch spôsobil pretlak v uzavrenom priestore a druhý rozžeravený grafit a vodík.
Černobyľská havária je tiež trestuhodným príkladom práce zodpovedných ľudí a úradov. Pravda pre nich znamenala väčše nebezpečenstvo než neviditeľný zabijak, ktorý sa šíril všade okolo.
Po skúsenostiach z Černobyľu sú dnešné jadrové elektrárne istené tak, aby ich bezpečnosť na obsluhe vôbec nezávisela. Jednotlivé dôležité systémy sú zdvojené i ztrojené a nedajú sa vyradiť z činnosti. Dnes sa používajú reaktory predovšetkým tlakovodné, ktoré sú uzavreté do mohutnej nepriedyšnej železobetónovej obálky (kontejment). V kontejmentu je reaktor s celým primárnym okruhom. Kontejment znesie tlak až 0,6 MPa. V prípade havárie sa vzniknutá para a tlak v kontejmentu rýchle automaticky likviduje mohutnými havarijnými studenými vodnými sprchami, s prísadou bóru, tzv. barbotážnym systémom (bór pohlcuje neutróny). V kontejmentu vznikne naopak podtlak, takže nič neuniká von. A práve ochranný tlakový kontejment u varného reaktora v Černobyle chýbal.
Súčasné jadrové elektrárne sú teda veľmi spoľahlivé, odolné proti zemetraseniu, alebo napr. nárazu lietadla. Veľký problém nastáva paradoxne v prípade, kedy je elektráreň bez dodávky elektrickej energie a zlyháva systém chladenia reaktora. Takto došlo k jadrovej havárii v marci 2011 v JE Fukušima v Japonsku. Záložné napájanie elektrárne (dieselové generátory) a systém chladenia reaktora bol poškodený vlnou cunami, ktorú vyvolalo silné zemetrasenie o sile 9,0 stupňa Richterovej stupnice. Reaktor aj po zastavení štiepnej reakcie potrebuje stále chladiť. Pokiaľ sa toto zostatkové teplo neodvádza, hrozí tavenie palivových článkov a porušenie celistvosti reaktora.
Rozvoj jadrovej elektroenergetiky bol haváriou v JE Černobyľ (a v roku 2011 haváriou v JE Fukušima) veľmi spomalený. Všetky informačné prostriedky o katastrofe informovali, a niekedy aj neobjektívne, aby vyhoveli, okrem onoho aj tlakom rôznych záujmových skupín, zameraných proti jadrovej energetike, která sa začínala stávať veľkou konkurenciou všetkých doterajších zdrojov a spôsobov výroby energie. Niektoré štáty (napr. Taliansko, Španielsko, Švédsko, Rakúsko) dočasne pozastavili, alebo spomalili ďalšiu realizáciu svojich jadrových programov.
Haváriu v Černobyle mnohí považujú za prvý krok k zrúteniu komunistického režimu v Rusku.

Pomník

Pomník venovaný hasičom, ktorí zahynuli pri likvidácii požiaru pri černobyľskej havárii.


Mohlo by Vás tiež zaujímať:

    Havária v jadrovej elektrárni Černobyľ
    4. marca 2014 | Dňa 26. apríla 1986 o 1:23 hodine v noci došlo v černobyľskej jadrovej elektrárni k jednej z najhorš…

    Situácia po havárii
    4. marca 2014 | Zamestnanci elektrárne si mysleli, že nastalo zemetrasenie, alebo že vypukla vojna. Reaktor bolo to …

    Mesto Černobyľ
    6. marca 2014 | Černobyľská jadrová elektráreň dostala meno práve po tomto mestečku. História mesta siaha až do roku…

    Černobyľská havária a jej priebeh
    4. marca 2014 | Stavba 4. bloku s reaktorom RBMK 1000 bola zahájená v roku 1979 a podľa plánov mal byť blok spustený…

Páči sa Vám táto stránka? Zdieľajte ju so svojimi priateľmi ... <br>
Share on Facebook
Facebook
0Pin on Pinterest
Pinterest
0Share on LinkedIn
Linkedin
Tweet about this on Twitter
Twitter