Hasiči po celom svete neustále bojujú s rozsiahlymi lesnými požiarmi, ktoré spôsobujú obrovské škody. Hlavne v léte, pri dohodových suchách  vznikajú veľmi ľahko. Na vine bývajú v úplnej väčšine ľudia, keď svojou nepozornosťou, alebo neodborným konaním spôsobujú lokálne požiare, ktoré sa v suchom prostredí začínajú nekontrolovateľne šíriť. Avšak na vine nemusí byť vždy len človek. Požiare môžu napríklad vznikať aj pri letných búrkach.

Požiar

Májový požiar v bieloruskj časti zóny bol viditeľný aj zo strechy panelákov v Pripjati

V černobyľskej zóne je však nebezpečenstvo požiarov predsa len väčším strašiakom, než kdekoľvek inde v svete. Viac než 1000 km2 lesov v okolí černobyľskej elektrárne do seba neustále vstrebáva ze zeme rádioaktívne prvky Cézium 137, Stroncium 90 a Plutónium 238, ktoré sa do zeme dostali pri černobyľskej havárií (napr. Červený les.) Po roku 1986 bolo v zóne zakázané obhospodárovať a kultivovať lesy, polia a lúky. Dôsledkom toho sa tu hromadí radiáciou nasýtená vegetácia. Pokiaľ by v černobyľskej zóne došlo k rozsiahlym požiarom, nešlo by tu ani tak o materiálne škody, ale predovšetkým by to znamenalo, že by sa tieto rádionuklidy uvolňovali pri horení do ozvdušia, vo forme rôznych aerosolov a sadzí, a spoločne s dymom by mohli byť vplyvom poveternostných podmienok odnášané mimo zónu, do osídlených oblastí. To by v prípade naozaj extrémne rozsiahlych požiarov mohlo mať pre obyvateľov priľahlých obcí podobné následky, aké boli v roku 1986. V extrémnych prípadoch by mohly byť tieto prvky unášané až nad Kyjev, alebo aj dokonce nad Škandináviu a ďalej do Európy.
Ďalšie riziko, ktoré oheň představuje, sú ohorelé zbytky lesa, porastov, popola a sadzí. V nich obsiahnuté rádionuklidy môžu ľahko preniknúť do spodných vôd a šířiť sa aj do vzdialených pitných zdrojov, alebo poľnohospodárskych oblastí.

Aby sa zamedzilo takejto katastrofe, je veľmi dôležitá prevencia a to aj preto, že požiare nie sú v černobyľskej zóne ničím neobvyklým. Od roku 1992 bolo v ukrajinskej aj bieloruskej časti zóny zaznamenaných via ako 1000 požiarov s rôznou intenzitou. Po celej zóne sú preto rozmiestnené kontrolné stanovištia pre detekciu požiarov. Udržuje sa prejazdnosť ciest a čistí sa od lesných porastov, tak aby bol v prípade nutnosti zaistený príjazd hasičov, čo najbližšie k ohnisku požiaru. Hasenie takého ohňa je nebezpečné aj pre samotných hasičov, a preto sa provádzajú rôzne cvičenia, a vypracuvávajú sa pracovné postupy, aby bolo hasenie aj v ťažko prístupných oblastiach bezpečné a účinné.

Pokiaľ by Vás zaujímali podrobnejšie informácie o požiaroch v černobyľskej zóne, môžete navštíviť napríklad tieto stránky: