Bolo vybudované po černobyľskej havárii pre evakuovaných obyvateľov z Pripjati a okolia. Leží za hranicami zóny, 50 km severovýchodne od černobyľskej elektrárne, v blízkosti bieloruských hraníc. Názov dostalo podľa staroslovanského mena nedalekej rieky Dnepru.


Zväčšiť mapu

Mesto sa začalo stavať v roku 1986 a už počas októbra 1988 uvítalo prvých osadníkov. Slavutyč je jedno z najmladších ukrajinských miest. Architektúra mesta odpovedá dobe svojho vzniku, která je typická pre panelové sídliská, kultúrne paláce, široké bulváry a obrie centrálne námestia. Na výstavbe sa podieľalo veľa architektov a robotníkov, ktorí prišli z 8 sovietskych republík, aby vybudovali v Slavutyči to najlepšie, čo bolo u nich k dispozícií. Vzniklo tak osem mestských častí s rôznou architektúrou.

Mesto Slavutyč

Mesto Slavutyč
© Depositphotos.com / Fraskini

O Pripjati sa pred nehodou hovorilo ako o prémiovom meste mladých ľudí. To isté môžeme povedať aj o Slavutyči, kde dnes žije približně 25 tisíc obyvateľov s vekovým priemerom okolo 35 rokov. Je tu pomerne nízka nezamestnanosť a platy sú až dvojnásobné, oproti celoštátnemu ukrajinskému priemeru.

Mesto je ekonomicky závislé na černobyľskej elektrárni a zóne, kam veľká časť dospelých stále dochádza vlakom za prácou, kde prevádzajú údržbu, monitoring a vedecké práce. Keď bol v roku 2001 odstavený posledný černobyľský reaktor, přišlo veľa ľudí o prácu. Za podpory štátnych úradov vznikla preto v meste priemyslová zóna. V roku 2012 bol s prispením Evrópskej Únie vybudovaný komplex pre výrobu ocelových sudov a železobetónových kontejnerov, do ktorých sa budú ukladať rádioaktívne odpady nazhromaždené behom prevádzky a odstávky elektrárne.

Aj cez všetky snahy dať ľuďom prácu, odišlo z mesta už niekoľko stovák ľudí a zvrátiť tento trend bude čím ďalej tým ťažšie.

Video – Ukrainian Travel predstavuje mesto Slavutyč:

Zdroj: YouTube.com