Pages Menu
RssFacebookGoogle+
CeštinaSlovencina

chernobylzone.sk

Categories Menu

Autor | | 6 431 x prečítané

Moje dva dni v černobyľskej zóne

Moje dva dni v černobyľskej zóne

Černobyľská havária zasiahla celý svet, ale najväčšiu tragédiu a škody spôsobila v miestnom regióne, pre ktorý to bola tvrdá a zničujúca rana, z ktorej sa stále spamätáva a ešte veľa generácií bude. Černobyľ je miestom, o ktoré sa dlhodobo zaujímam a jedného dňa som sa rozhodol, že sa tam pôjdem pozrieť. Ono vidieť Černobyľ a jeho uzavretú zónu na vlastné oči, je úplne niečo iné, ako len o nej čítať, alebo si prezerať fotky. Niekoľkokrát som sa o Černobyle zmienil kolegovi v práci, a tak netrvalo dlho, a už sme tam chceli ísť obaja.
Začali sme teda spoločne plánovať a zisťovať informácie. Najprv sme si vybrali jednodennú exkurziu, ale nakoniec padla voľba na dvojdennú exkurziu s prenocovaním priamo v černobyľskej zóne.
A urobili sme dobre! Nie každý môže totiž povedať, že spal v Černobyle. Navyše, pri dvojdennej exkurzii sme navštívili miesta, kam by sme sa inak nemali šanci, ani čas pozrieť. Bol to veľmi silný a nezabudnuteľný zážitok, ktorý človek bežne nezažije a len čo som sa vrátil domov, už by som tam chcel ísť znovu. To miesto Vás proste očarí.

Prehliadnite si tiež rozsiahlu fotogalériu z tejto černobyľskej exkurzie: Foto: černobyľská exkurzia 2013

 

Cesta na Ukrajinu

Užhorod

Užhorod

Naša černobyľská exkurzia prebiehala od 20. do 21. mája 2013. Na cestu sme sa vydali už 18. mája. Vyrazili sme vlakom do Bratislavy, kde na nás čakali ďalší účastníci exkurzie, a tiež Dominik, ktorý nám robil sprievodcu, delegáta aj prekladateľa. Odtiaľ sme spoločne išli mikrobusom na Ukrajinu do Užhorodu, kde sme pár hodín čakali na priamy vlak do Kyjeva. Čakanie sme si spríjemnili ochutnávkou miestneho piva, jedla a stihli sme i krátku prehliadku mesta, ktoré do druhej svetovej vojny bolo súčasťou vtedajšieho Československa. Tu sa k nám pridala ďalšia skupinka Slovákov.

Vlak do Kyjeva

Vlak do Kyjeva

Potom sme sa presunuli na železničnú stanicu, kde sme nastúpili do pristaveného lôžkového vlaku, ktorým sme sa nechali 18 hodín unášať do hlavného mesta Kyjeva. Každý vagón mal svojho sprievodcu, ktorý každému cestujúcemu rozdal čistú posteľnú bielizeň a bol ochotný i uvariť kávu, alebo čaj. V našom vozni každé kupé malo štyri lôžka. Sprievodca nás zobudil o 7. hodine ráno a upozornil na blížiacu stanicu Kyjev. Nikdy som lôžkovým vlakom necestoval, mal som preto z cesty mierne obavy, ale už skoro som prišiel na to, že je to v pohode. Ukrajina je veľká a krásna krajina. Prechádzali sme Karpatmi, ktoré sú najvyšším pohorím Ukrajiny a tiež nekonečnými rovinami. Nemožno si cestou nevšimnúť aká je Ukrajina chudobná oproti Česku. Na vidieku prakticky chýbajú verejné osvetlenia a pokiaľ dedinou nepretína hlavná cesta, hľadali by ste asfaltové cesty len veľmi ťažko.

Príchod do Kyjeva

Kyjev – hlavná železničná stanica

Kyjev – hlavná železničná stanica

Ráno o pol ôsmej dorazil náš vlak na hlavnú kyjevskú železničnú stanicu. Vystúpili sme a išli sa naraňajkovať do neďalekého McDonalda, kde na nás čakal ďalší člen exkurzie. Celkom nás teda bolo 13. Spoločne sme potom išli pristaveným mikrobusom do černobyľskej zóny. Tento mikrobus nás tiež vozil po celej černobyľskej zóne počas našej exkurzie.

Deň 1.

Dityatky – hranica černobyľskej zóny, 130 Km od Kyjeva

Dityatky

Dityatky

Po viac ako dvojhodinovej jazde prichádzame o 10:30 k hranici zóny, kde sa začína naša dlho očakávaná dvojdenná exkurzia. Prebehla povinná kontrola našich dokladov a povolení. Boli nám vysvetlené pravidlá správania sa v zóne, pod ktoré sme sa museli neskôr všetci 2x podpísať. Tu sa k nám pridal náš výborný sprievodca Kolja, ktorý v černobyľskej zóne sprevádza turistov už od roku 1998 a pozná ju úplne dokonale. Po všetkých formalitách sme znova nastúpili do mikrobusu a vošli otvorenými závorami do 30 km zóny. Ta sa delí ešte na dve časti. Vonkajšia 30 km a vnútorná 10 km.

Obec Zalesie

Obec Zalesie

Obec Zalesie

Po niekoľkých kilometroch sme mali našu prvú zastávku. Zastavili sme na okraji cesty, kde nebolo na prvý pohľad zrejmé, že by tu mohlo byť niečo k videniu. Bolo vidieť iba hustý porast a les. Ale opak bol pravdou. Leží tu dedina Zalesie, ktorá mala pred černobyľskou haváriou okolo 3 tisíc obyvateľov. Všetci jej obyvatelia boli evakuovaní po černobyľskej havárii a už sa sem nikdy nevrátili. Kúsok sme podišli smerom do lesa a začali sa nám vynárať z hustého porastu opustené dedinské obydlia. Prechádzali sme ulicou, vlastne to už ani ulica nebola, bol to les a nazerali sme do opustených obydlí. Navštívili sme miestne zdravotné stredisko, obchodík a niekoľko ďalších dedinských domčekov. Všetko neuveriteľne zarastené. Tu v černobyľskej zóne si berie príroda všetko nekompromisne späť.

Mesto Černobyľ I.

Pred Černobyľom

Pred Černobyľom

Po prehliadke dediny Zalesie pokračovala naša cesta ďalej. Ostávalo už len pár kilometrov do mestečka Černobyľ, ktoré leží vo vonkajšej časti 30 km zóny a dnes je už kompletne dekontaminované. V ňom sa tiež nachádza náš hotel. Cestou k nemu bola ešte krátka zastávka pri betónovom monumente, ktorý víta návštevníkov mesta Černobyľ a tiež sme krátko navštívili černobyľský cintorín. Nesmiem zabudnúť, že po celú dobu exkurzie bolo v zóne obrovské množstvo komárov, ktoré boli veľmi nepríjemné.

Hotel

Hotel

Do nášho hotela sme dorazili o 12h. Hneď ako nás ubytovali, bol krátky čas na odpočinok, sprchu a prezlečenie. Potom sme išli na prehliadku pravoslávneho kostola, jediného funkčného v celej zóne.
Nasledoval obed v neďalekej jedálni. V cene exkurzie bola zahrnutá aj strava v černobyľskej zóne. Musím povedať, že hlad som tam rozhodne nepociťoval. Či už to bol obed, večera, alebo raňajky, jedla bolo viac ako dosť. Porcie pozostávali z 3-4 chodov. Mal som čo robiť, ale nikdy sa mi nepodarilo všetko zjesť.

Pomník černobyľskej katastrofy

Pomník černobyľskej katastrofy

Po výdatnom obede nasledovala prehliadka pomníka černobyľskej katastrofy, ktorý sa nachádza hneď oproti jedálni. Je na ňom 94 cedúľ s nápismi zaniknutých a opustených dedín zoradených úhľadne do aleje. Strávili sme tu niekoľko minút. Náš ukrajinský sprievodca Kolja nám rozprával o černobyľskej zóne a zodpovedal na naše otázky. Dominik nám samozrejme v prípade potreby po celú dobu exkurzie ochotne prekladal.

Cesta do Pripjati

Pred Pripjaťou

Pred Pripjaťou

Blížila sa 14. hodina. Teraz nás čakala prehliadka mesta Pripjať, ktorá je vzdialená od mesta Černobyľu 18km. Pred cestou sme zavítali ešte do černobyľského obchodíku nakúpiť občerstvenie a pár suvenírov. Po ceste do Pripjati sme prechádzali kontrolným stanovišťom vnútornej 10 km zóny. Míňali sme nedostavaný 5 a 6 blok, rozostavané chladiace veže, celú černobyľskú elektráreň a tiež rozostavaný nový sarkofág. Zastavili sme až pri monumente oznamujúcom neďaleko ležiace mesto Pripjať. Tento monument je blízko Červeného lesa. Naskytla sa možnosť na jeho fotenie a predvádzanie dozimetru.

Most smrti

Most smrti

Neďaleko od tohto miesta, teste pred Pripjaťou, sa nachádza most, ktorému sa hovorí: „MOST SMRTI“. Okolo tohto mostu koluje istá legenda. Pri černobyľskej havárii sa ľudia z neďalekej Pripjati chodili na most pozerať, ako horí 4. blok elektrárne. V tej dobe ešte nikto z obyvateľov netušil, ako veľmi je situácia vážna. Ľudia, ktorí stáli na ľavej strane mosta prežili a ľudia, ktorí stáli na pravej (bližšie k elektrárni), zomreli na chorobu z ožiarenia. Na tomto moste sme sa tiež zastavili, aby sme urobili zopár fotografií.

Mesto Pripjať I.

Z „MOSTU SMRTI“ je to do Pripjati ako keď kameňom dohodíš. Na vjazde do mesta sa nachádza kontrolné stanovište, kde sa kontroluje povolenie pre vstup. Odtiaľ sme išli cez centrum k nemocnici, kde sme začali s prehliadkou tohto opusteného mesta.

Nemocnica

Nemocnica

V Pripjati dnes panuje prísny zákaz vchádzania do budov a na strechy panelákov. Sprievodca Kolja nám to však nakoniec dovolil, ale iba pod podmienkou, že sa budeme držať skupiny. Prehliadli sme si nemocnicu z vnútra aj z vonku. Videli sme napríklad operačnú sálu, pôrodné a detské oddelenie a ďalšie….
Z nemocnice sme pokračovali cestou k strednej škole. Pripjať je dnes veľmi zarastená a máme pocit, že sa nachádzame skôr niekde v lese, než uprostred mesta, v ktorom žilo a pracovalo takmer 50 tisíc ľudí.

Stredná škola

Stredná škola

Pomaly sme sa blížili k strednej škole, a hneď ako sa začala vynárať z hustého porastu, nám bolo jasné, prečo je vyhlásený zákaz vchádzania do budov. Škola je po tých rokoch, kedy bolo mesto evakuované, vo veľmi zlom technickom stave. Budova sa už na niekoľkých miestach zrútila a bolo by obrovským hazardom do nej vojsť. Sprievodca Kolja nám hovoril, že posledné zrútenie steny bolo zaznamenané mesiac pred našou exkurziou. Urobili sme si každý na mieste niekoľko fotiek a pri odchode som ešte stačil pristúpiť k oknu a vyfotiť prázdnu učebňu.

Prístav

Prístav

Odtiaľ sme zamierili k miestnemu prístavu, ktorý bol vzdialený niekoľko minút chôdze. Cestou tam sme ešte stihli navštíviť obchod, údajne s domácimi potrebami. V prístave sme sa zdržali len pár minút. Bolo tu obrovské množstvo komárov a každý z nás schytal niekoľko nepríjemných bodnutí. I napriek tomu, že sme mali repelent, nepomohlo. Komárom to bolo evidentne jedno a veselo nám ďalej pili krv.

Štadión

Štadión

Ďalšia zastávka bola naplánovaná k miestnemu štadiónu. Vydali sme sa teda z prístavu na pätnásť minútovú prechádzku hustou džungľou, ktorá bola kedysi rušnou ulicou. Z ničoho nič sa pred nami, medzi stromami, objavila hlavná tribúna štadióna. Uvedomili sme si, že les, ktorým sme prechádzali, bolo vlastne kedysi ihrisko. Dnes úplne k nepoznaniu. Vyliezol som na hlavnú tribúnu čo najvyššie, rozhliadol sa po okolí a predstavoval som si, ako to tu mohlo vyzerať v dobe svojej najväčšej slávy. Tie časy sa už nikdy nevrátia. Tu už nie je nikto, kto by športoval a fandil domácim.

Telocvičňa

Telocvičňa

Po štadióne nás čakala ďalšia prechádzka mestom. Tentoraz sme mali namierené do telocvične a bazéna, ktoré sú umiestnené v jednej budove. Prišli sme k bočnému vchodu a vystúpili sme po schodoch na prvé poschodie, kde bola telocvičňa. Prešli sme po parketách cez ňu a krátkou chodbičkou sme sa dostali k známemu plaveckému bazénu. Tomu dominuje dvojposchodový skokanský mostík. Všetci sme začali fotografovať. Chceli sme mať bazén na fotkách bez ľudí, preto sa celá naša skupina dohodla, že pôjdeme najskôr na jednu stranu bazéna vyfotiť protiľahlú stranu a potom sa premiestnime späť. Takto sme sa snažili spolupracovať po celý čas našej exkurzie.

Bazén

Bazén v Pripjati – obľúbené miesto turistov

Plynové masky

Plynové masky

Z bazéna sme prešli do základnej školy. Preliezli sme chodby, učebne a ďalšie možné miesta. Nachádzali sme rôzne pohodené veci, učebnice, hračky, školské pomôcky, lavice a iné. V jedálni ležala na podlahe obrovská hromada plynových masiek. Hovorí sa, že deň pred černobyľskou haváriou mali práve v škole cvičenie. Čo je na tom však pravdy, neviem.

Výhľad

Výhľad zo strechy paneláku

Blížila sa 17. hodina a náš sprievodca Kolja mal pre nás prekvapenie, ktoré si nechal na záver dnešnej prehliadky. Výstup na strechu 16-poschodového paneláku. To bolo niečo! Ten parádny výhľad stál za tú námahu stúpať toľko schodov hore! Celú Pripjať sme razom mali ako na dlani. Bolo krásne vidieť černobyľskú elektráreň, závod Jupiter, vojenský radar Černobyľ-2. Proste úžasná panoráma. Na streche sme strávili dobrú štvrťhodinku. Po ceste dolu sme potom nazreli do niekoľkých bytov ľudí, ktorí ich museli navždy opustiť pri evakuácii.

Návrat do hotela

Radiačná kontrola

Radiačná kontrola

Bol tu záver dnešnej prehliadky černobyľskej zóny. Nasadli sme do pristaveného mikrobusu a išli sme do hotela. Cestou sme zastavili na výjazde z Pripjati a na kontrolnom stanovišti vnútornej 10 km zóny. Tu musela celá naša skupina vystúpiť a prejsť radiačnou kontrolou. Všetko bolo v poriadku, a tak sme mohli pokračovať ďalej v ceste.

Obchod

Obchod

Okolo 18. Hodine sme prišli do hotela, kde nasledovala sprcha, prezlečenie sa do niečoho pohodlného a išli sme na večeru do jedálne. Po sýtom jedle sme ešte zašli na miestnu funkčnú autobusovú stanicu, kde sú dva menšie obchodíky. Nakúpili sme si občerstvenie na večer a okolo 19, hodiny sme sa vrátili späť do hotela, kde nasledoval voľný program. Časť večera sme všetci strávili v spoločenskej miestnosti.

Deň 2.

Mesto Černobyľ II.

Ráno po 8. hodine sme opäť pripravení v pokračovaní našej exkurzie. Mali sme pred sebou niekoľko posledných hodín v zóne. Ako prvé nás čakali bohaté raňajky. Mikrobusom sme sa teda priviezli k jedálni, odkiaľ sme potom vyrazili na ďalšiu prehliadku černobyľskej zóny.

Pomník hasičom

Pomník hasičom

Naša prvá zastávka bola pri pamätníku venovanom hasičom, ktorí zasahovali pri černobyľskej havárii. Má na sebe nápis: „Tým, ktorí zachránili svet.“ Obsahuje 6 sôch znázorňujúcich hasičov pri záchrane sveta pred zákerným, neviditeľným nepriateľom. Tento pamätník si hasiči postavili sami na svoje náklady.

Neďaleko odtiaľ sme sa na krátko zastavili pri expozícii vojenskej techniky, ktorá zasahovala pri černobyľskej havárii v rokoch 1986-1987.

Kontaminovaná vojenská technika

Vojenská technika

Vojenská technika

Naša cesta potom pokračovala cez kontrolné stanovište do 10 km vnútornej zóny. Išli sme okolo černobyľskej elektrárne na miesto, kde je voľne uložená silno kontaminovaná vojenská technika, ktorá zasahovala pri havárii. Zaujímavé miesto. Všade okolo kvitli stromy a kry a vzduchom sa šírila príjemná vôňa jari. Bolo len 9 hodín ráno a slniečko už príjemne hrialo. Jediné čo nám pripomínalo, že tu nie je niečo v poriadku, bol Koljov dozimeter, ktorý pri páse jedného stroja hlasito oznamoval vysokých 340,8 μSv.

Železničná stanica Janov

Železničná stanica Janov

Železničná stanica Janov

Ďalšie miesto kam sme išli, bola železničná stanica Janov. Na toto miesto som sa obzvlášť tešil. Bol tu krátky rozchod, aby sme si mohli všetko dôkladne prehliadnuť. Je tu niekoľko opustených vrakov lokomotív a vagónov, ktoré už majú to najlepšie za sebou. Dnes je väčšina pokrytá hrdzou. Po 20. minútach, kedy som pobehoval a fotil kadečo, museli sme pokračovať znovu o kus ďalej, aby sme si stihli prehliadnuť zónu čo najviac.

Mesto Pripjať II.

Kultúrny dom Energetik

Kultúrny dom Energetik

Tentoraz sme mali namierené znovu do Pripjati s prvou zastávkou na centrálnom námestí. Tam nám Kolja povedal niečo o domoch, ktoré sa na ňom nachádzajú a po krátkom rozchode sme si išli prehliadnuť miestny kultúrny dom Energetik. Vošli sme zarasteným bočným vchodom do miestnosti, kde bol boxerský ring. O pár miestností ďalej, kde boli aj rôzne hudobné nástroje sa nachádzal menší bazén, telocvičňa a sála pripomínajúca menšie kino. Medzi poschodiami bola na stene veľká farebná freska, ktorá je však už vo veľmi zlom stave.

Lunapark

Lunapark

Naše ďalšie kroky viedli z kultúrneho domu do miestneho lunaparku. Nachádzajú sa tu celkom štyri atrakcie, z toho najznámejšie je určite ruské kolo a autodróm. Smutné na tom je, že lunapark nebol nikdy oficiálne v prevádzke. Slávnostné otvorenie bolo naplánované na 1. mája, Sviatok práce 1986, ale k tomu nikdy nedošlo, pretože toho dňa už bolo celé mesto evakuované.

Divadlo – sklad rekvizít

Divadlo – sklad rekvizít

Z lunaparku sme išli opäť do kultúrneho domu Energetik navštíviť divadlo. Vošli sme do miestnosti kde bol sklad rekvizít a za ním sa nachádzala divadelná sála s sklopenými reflektormi k podlahe. Ďalej sme nešli, pretože v sále bola tma, že nebolo vidieť na krok. Otočili sme sa a išli sme cez hlavné námestie do bývalého miestneho obchodu so zmiešaným tovarom.

Policajná stanica

Policajná stanica

Pri obchode už na nás čakal pristavený mikrobus, ktorý nás zaviezol na hasičskú a policajnú stanicu, ktoré spolu susedia. V hasičskej stanici sme sa zdržali síce krátko, ale policajnú stanicu sme preliezli o to dôkladnejšie. Na jej dvore bolo niekoľko vrakov áut a priamo v stanici sme prechádzali miestnym väzením a okolo väzenskej cely sme vyšli hlavným vchodom von. Tam už opäť stál náš mikrobus. Bolo 11 hodín a to bo úplný koniec našej prehliadky Pripjati.

Černobyľská elektráreň a 4. blok

Černobyľská elektráreň a 4. blok

Černobyľská elektráreň a 4. blok

Naša exkurzia tým ale ešte nekončila. Teraz nás čakala prehliadka elektrárne. Po štvrťhodinovej jazde sme dorazili pred štvrtý blok černobyľskej atómovej elektrárne. Vinník všetkého a tiež dôvod prečo sme tu. Sarkofág a jeho dva komíny sa pred nami majestátne týčili a oproti nemu vznikal nový sarkofág obrovských rozmerov. Po niekoľkých minútach pozerania sa a fotenia, nám Kolja zaistil v budove pri elektrárni prehliadku aj s výkladom. Po schodoch sme vystupovali do návštevnej miestnosti, kde nám zamestnankyňa elektrárne plynulou angličtinou popisovala na modeli 4. bloku haváriu, jej následky, budúcnosť zóny a nového ochranného sarkofágu. Dominik nám pritom všetko prekladal.
Po hodinke sme opúšťali černobyľskú elektráreň. Zastavili sme sa ešte pri vodnom kanály, odkiaľ je krásny výhľad na celú elektráreň, nedostavaný 5. a 6. blok a na rozostavané chladiace veže.

Obec Kopači

Žmurkajúca bábika

Žmurkajúca bábika

Potom sme pokračovali v ceste do obce Kopači. Táto obec leží najbližšie k elektrárni a po havárii bola silno zasiahnutá rádioaktívnym spádom. Všetkých jej 1114 obyvateľov bolo evakuovaných a ich domy boli zrovnané so zemou a zakopané pod zem. Zostali len Škôlka a Obecný úrad. Išli sme okolo pomníka Červenej armády navštíviť detskú škôlku. Prechádzali sme lesíkom ku škôlke. Pred ňou bola zarastená záhrada s rozbitým plotom a rozhádzanými hračkami, z ktorých najnápadnejšia bola určite žmurkajúca bábika. V škôlke bolo niekoľko miestností s detskými postieľkami, hračkami a nábytkom. Vyzeralo to presne tak, ako som to poznal z fotografií, ale vidieť to na vlastné oči, to je úplne niečo iné.

Obec Paryšev – návšteva u ľudí žijúcich v zóne

Ivan Ivanovič

Ivan Ivanovič

Po niekoľkých chvíľach strávených v Kopači, bol čas na ďalšiu prehliadku, tentoraz už poslednú. Prešli sme naposledy kontrolným stanovišťom 10 km vnútornej zóny, kde prebehla radiačná kontrola opäť bez problémov. Išli sme niekoľko kilometrov do obce Paryšev, ktorá leží na pravom brehu rieky Pripjať. Išli sme navštíviť starší manželský pár, ktorý žije dobrovoľne v černobyľskej zóne. Mikrobus zastavuje na okraji dediny a zvyšok cesty k ich domčeku musíme ísť peši. Prechádzali sme medzi opustenými domami, cez lesík a lúku, ktorá bola kedysi ulicou. Došli sme k bráne dvora, za ktorou nás už vítal Ivan Ivanovič so svojou ženou. Sprievodca Kolja s Dominikom im darovali hrivny (ukrajinská mena), ktoré sme po ceste k nim vybrali medzi sebou. Prehliadli sme si ich záhradu, políčko za domčekom a porozprávali sa s nimi. Dozvedeli sme sa, že sa sem vrátili dva roky po havárii. Dnes vlastnia mobil a niekoľkokrát mesačne ich navštevujú turisti, vojaci a miestni hasiči s čerstvými potravinami a vodou. Prv ako sme sa rozlúčili, ukázal nám pán Ivan svoje auto v garáži a urobili sme si niekoľko spoločných fotiek.

Záver exkurzie a cesta domov

Kyjev

Kyjev

To už bol samotný záver našej černobyľskej exkurzie. Potom to už išlo všetko veľmi rýchlo. Vrátili sme sa do Černobyľu na obed, potom na hotel osprchovať, prezliecť sa a zbaliť kufre. Pred hotelom sme sa rozlúčili s našim sprievodcom Koljom a personálom hotela. Okolo 15. hodiny sme už všetci úspešne prešli poslednou radiačnou kontrolou v Dytiatkách na hranici černobyľskej zóny s bežným svetom. Odtiaľ sme už išli do Kyjeva, odkiaľ nám išiel nočný vlak do Užhorodu. Cesta domov prebiehala celkom podobne ako do Kyjeva, len opačným smerom.

Rád by som týmto nakoniec poďakoval Dominikovi za výbornú a profesionálnu organizáciu exkurzie, ktorá bola úplne dokonalá a plná zážitkov. Rozhodne odporúčam každému vidieť černobyľskú zónu na vlastné oči. Určite nebudete ľutovať.

Radi by ste išli na černobyľskú exkurziu? Pozrite si aktuálnu ponuku dvojdenných exkurzií.


Mohlo by Vás tiež zaujímať:

    Mesto Černobyľ
    6. marca 2014 | Černobyľská jadrová elektráreň dostala meno práve po tomto mestečku. História mesta siaha až do roku…

    Obec a železničná stanice Janov
    8. marca 2014 | Prvá písemná zmienka o obci pochádza z 18 storočia. Leží južne od Pripjati a k roku 1986 mala podľa …

    Mesto Slavutyč
    6. marca 2014 | Bolo vybudované po černobyľskej havárii pre evakuovaných obyvateľov z Pripjati a okolia. Leží za hra…

    Obec Dityatky – vstupná brána do černobyľskej zóny
    8. marca 2014 | Ukrajinská obec Dityatky se nachádza na samom okraji černobyľskej zóny. Nájdete ju 80 km severne od …

Páči sa Vám táto stránka? Zdieľajte ju so svojimi priateľmi ... <br>
Share on Facebook
Facebook
0Pin on Pinterest
Pinterest
0Share on LinkedIn
Linkedin
Tweet about this on Twitter
Twitter