Pages Menu
RssFacebookGoogle+
CeštinaSlovencina

chernobylzone.sk

Categories Menu

Autor | | 4 048 x prečítané

Rieka Pripjať a chladiaci rybník

Rieka Pripjať a chladiaci rybník

Meno Pripjať nepatrí len opustenému mestu, ktoré bolo postavené pre zamestnancov černobyľskej jadrovej elektrárne s rodinami, ale Pripjať je tiež rieka. Rieka, ktorá na rozdiel od opusteného mesta je plná života.

Rieka Pripjať preteká dvoma štátmi, Ukrajinou a Bieloruskom. Je to najdlhšia bieloruská řieka. Radí se medzi takzvané nížinné rieky, ktoré sa vyznačujú bažinatými a pirsčitými břehmi s mokraďami, slepými ramenami a prírodnými rybníkmi. Pramení na Ukrajine vo Volyňskej oblasti, severozápadne od mesta Kovel. Z Ukrajiny tečie do Bieloruska, odkiaľ sa vracia na Ukrajinu. Proteká černobyľskou zónou a vlieva se do Dnepra, s ktorým spoločne zásobujú vodou Kyjevskú priehradu, na ktorej je nainštalovaná vodna elektráreň. Celková dĺžka toku je 775 km a z toho iba 261 km preteká Ukrajinou.

Rieka Pripjať

Od Большаков Сергей.Serg789 at ru.wikipedia [Public domain], z Wikimedia Commons

Pripjať má 10 prítokov (jedným z nich je v černobyľskej zóne rieeka Už). Hlavným zdrojom vody v rieke sú dažďové a snehové zrážky a behom roku hladina značne kolíše. Hlavne po zime, v jarných mesiacoch dochádza k častým záplavám.

Preteká riedko osídlenými oblasťami. Je splavná v dĺžke 591 km a pre svoju vysokú hojnosť rýb je často využívaná pre rybolov. Žije tu napríklad pleskáč, kapor, šťuka, ostriež, plotica, karas, sumec atd.

Rieka v tieni Černobyľu

Rieka Už

Rieka Už je jedným z 10 prítokov Pripjati. Do Pripjati se vlieva v černobyľskej zóne. Foto: Lukáš Duna

Časť rieky preteká radiáciou kontaminovaným územím Ukrajiny a Bieloruska, ktoré spôsobila černobyľská havária v roku 1986. Ľudia, ktorí žili v černobyľskej zóne pred haváriou, využívali rieku pre rybolov a rekreáciu. Neďaleko mestečka Černobyľu sa dnes nachádza opustený lodný prístav, kde stojí niekoľko opustených vrakov lodí.
Pripjať je najvýznamnejším vodným tokom v celej černobyľskej zóne. Zónou preteká v dĺžke 33 km a hraje kľúčovú úlohu pri prenose rádionuklidov do oblastí mimo radiáciou postihnutých území. Kontaminované sú okrem samotnej vody, tiež ryby a ostatná vodná fauna a flóra (až 20% rýb je kontaminovaných viac, než pripúšťajú ukrajinské normy, viď nižšie.) V nejväčšom množstve sa v rieke nachádzajú rádionuklidy cézia a stroncia. Vedci dokázali, že prenos rádionuklidov je riekou väčší, než iné spôsoby prenosu, ako je napr. vzduchom, zverou a pod.
V dobách, kedy dochádza k záplavám, sa množstvo unášaných rádionuklidov mnohonásobne zvyšuje. Napríklad v roku 1999 došlo k rozsiahlym záplavám a znečistenie rieky bylo najhoršie za posledných 15 rokov.

Mapa

Mapa černobyľskej zóny

Takto kontaminovaná voda v rieke priteká do Kyjevskej priehrady. Časť tejto priehrady ešte spadá do černobyľskej zóny (viď obrázok – mapa zóny). V ústí rieky se nachádza asi 20 ostrovčekov, niektoré z nich sú často navštevované rybármi. V týchto miestach sa však v bahnitých sedimentoch hromadí značné množstvo rádioaktívnych látok, ktoré sú pomaly odnášené ďalej do priehrady a rieky Dnepra, ktorá sa vlieva do Čierneho mora. Napriek tomu sú však ryby v priehrade i Dnepri (na rozdiel od tých v rieke Pripjati) podľa ukrajinských noriem v poriadku.

Ukrajinská norma stanovuje maximálny objem rádionuklidov pre ryby takto: Cézium137 – 150 Bq/kg a Stroncium90 – 35 Bq/kg.

Chladiaci rybník

Pokiaľ sa pozriete na mapu, alebo letecký snímok černobyľskej zóny, môžete si všimnúť veľkú vodnú plochu, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti černobyľskej jadrovej elektrárná. Tato vodná plocha je chladiaci rybník, ktorý bol umelo vybudovaný pre potreby elektrárne. Rybník mal za úlohu dodávať prostredníctvom kanálov vodu pre chladenie reaktorov. Prvou zajímavosťou je, že byl vybudovaný v pôvodnom koryte rieky a Pripjať bola odvedená do nového koryta pozdĺž hrádze..


Zväčšiť mapu

Behom prevádzky prvých dvoch blokov elektrárne bola rozloha rybníka približne 12 km2, čo dostačovalo, avšak po zprevádzkovaní 3 a 4 bloku bola v roku 1983 hladina navýšená a jej celková plocha vzrástla na 23 km2. Priemerná hĺbka dosahuje 6m a maximálne až 20m. Dalšou zajímavosťou je, že výška hladiny rybníka sa nachádza 7 metrov nad úrovňou rieky Pripjať. Rybník neustále stráca vodu a pre udržanie správnej výšky vodnej hladiny je potrebné využívať vodné čerpadlá, ktoré pracujú nepretržite 365 dní v roku.

Zopár informácii o chladiacom rybníku v skratke:

  • Dĺžka: 11,5 km
  • Priemerná šírka: 2,2 km
  • Obvod hrádze: 25 km
  • Priemerná hĺbka – 6 m
  • Maximálna vodná plocha: 23 km2
  • Maximálny objem: 160 miliónov m3 vody
  • Objem využívanej vody v normálním režime: 265-1994 m3/hod
  • Objem využívanej vody v testovacom a núdzovom režime: až 5000 m3/hod
  • Voda v rybníku kvôli ochladzovaniu cirkuluje dookola po celom obvode hrádze

Vodný život

Život v rybníku je veľmi rozmanitý. Žije tu veľké množstvo rýb, korýšov a iných vodných organizmov. Pred černobyľskou haváriou tu bola zriadená rybia farma. Do rybníka boli vypustení napríklad kapor, sumec, ostriež, šťuka, atd.

V roku 2002 bola vypracovaná štúdia, ktorá uvádza množstvo všetkých vodných organismov žijúcich v chladiacom rybníku (dáta v skratke, O. L. Zarubin):

  • Planktón: 130 – 40 000 ton
  • Lastúrniky a kôrovce: 10 000 – 100 000 ton
  • Vodné rastliny: 1 000 – 30 000 ton
  • Ryby: 1 000 – 20 000-30 000 ton

Vplyvom černobyľskej havárie došlo k rádioaktívnej kontaminácii rybníka. Najviac kontaminované sú sedimenty, ktoré sa usadili na jeho dne. Bol tu preto zakázaný rybolov a vďaka tomu sa zvýšila rybia populácia. Napríklad sumci tu dosahujú aj viac ako 2.5 metra. Rybník je od havárie pod nepretržitým dohľadom vedcov, ktorí neustále monitorujú nadlimitný objem rádionuklidov v tele rýb a ostatných živočíchov a organizmov.

Rybník dnes (2013)

Dnes sú všetky bloky černobyľskej jadrovej elektrárne odstavené a preto sa voda z rybníka využíva len minimálne. Kanály, ktoré privádzali vodu k elektrárni sú prehradené a rybník tak slúži predovšetkým už len ako zdroj užitkovej vody a zdroj vody pre boj s ohňom.
Umelo udržiavaná vysoká hladina vody už nie je potrebná, preto sa plánuje s jej výrazným znížením. To so sebou nesie niekoľko problémov, pretože rádioaktívna kontaminácia sedimentov na dne rybníka predstavuje určitú hrozbu. Hladina sa nechá znižovat prirodzeným a pozvolným úbytkom vody. Odhaduje sa, že vypustenie môže trvať aj viac než 3 roky. Spolu so znižovaním hladiny bude klesať aj množstvo rýb, rias a ďalších vodných živočíchov. Společne s tým vznikol projekt na monitorovanie prostredia, ktorý bude pri vypúšťaní rybníka priebežne kontrolovať radiačnú situáciu. Začiatok postupného vypúšťania je plánovaný na tretí štvrťrok 2013.

Video z kŕmenia obrích rýb vo vodnom kanále.

Takto mohli návštevníci černobyľskej zóny donedávna kŕmiť miestne ryby. Dnes je tento kanál prehradený.

Zdroj informacií:

http://www.chnpp.gov.ua/index.php…
http://chornobyl.in.ua/reka-pripyat.html
http://ru.wikipedia.org/wiki/….
http://www.wildlife.by/node/2650
http://www.waterguide.ru/reka-pripyat.html

 

Chceli by ste doplniť alebo upresnit článok? Môžete tu »


Mohlo by Vás tiež zaujímať:

Páči sa Vám táto stránka? Zdieľajte ju so svojimi priateľmi ... <br>
Share on Facebook
Facebook
0Pin on Pinterest
Pinterest
0Share on LinkedIn
Linkedin
Tweet about this on Twitter
Twitter