Pages Menu
RssFacebookGoogle+
CeštinaSlovencina

chernobylzone.sk

Categories Menu

Autor | | 3 164 x prečítané

Situácia po havárii

Situácia po havárii

Zamestnanci elektrárne si mysleli, že nastalo zemetrasenie, alebo že vypukla vojna. Reaktor bolo to posledné, čo by ich napadlo. Nikto nevedel, čo sa stalo. Už v okamihu výbuchu zahynuli dvaja ľudia: jedného zrazila explózia z výšky a druhý uhorel. Medzi prvé obete patrili tiež hasiči, ktorí neboli vybavení ochrannými pomôckami, respirátormi, ani oblekmi. To sa týkalo dokonce aj jednotiek, ktoré slúžily priamo v elektrárni. Osudné bolo tiež to, že hasiči netušili, čo je príčinou ohňa, teda že všade okolo nich hořa vysoko rádioaktívne zbytky reaktora. Domnievali sa, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Zalievali trosky reaktora vodou. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu cez 2000° C, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali. Navzdory dobrému úmyslu a vinou neinformovanosti tak hasiči situáciu ešte zhoršovali. Behom 5 hodín po explózií sa podarilo zabrániť šíreniu ohňa na ďalšie budovy elektrárne, zvlášť na susedný tretí reaktor. Ten bol odstavený až 4 hodiny po výbuchu štvrtého reaktora! Ešte 16 hodín po výbuchu sa sám predseda komisie ÚV KSSZ pre jadrovú energiu čudoval, kde sa vzali kusy grafitu povaľujúce so po celém areáli elektrárne – domnieval sa, že ide o materiál pre stavbu 5. a 6. bloku elektrárne, ktorá v tej dobe prebiehala. Ale až po niekoľkých hodinách zistila armáda šokujúcu skutočnosť – že úroveň radiácie týchto úlomkov je veľmi vysoká. Len za 15 minut byl člověk, v blízkosti takého predmetu, odsúdený k akútnej smrti z ožiarenia. Vojaci, najmä piloti vrtuľníkov, kterí na reaktor zhadzovali piesok, olovo a ďalší materiál, neboli spočiatku vôbec chránení proti radiácii. Trvalo tri dni, než armáda svojpomocou vybavila vrtuľníky aspoň základným tienením, které chránilo posádku.

Vojaci

Vojaci odstraňujúci strechu po havárii černobyľskej enektrárne.
Zdroj: Joanna, Flickr.com

Akimov zemrel 15 dní a Toptunov 17 dní po nehode. Obaja zemreli na chorobu z ožiarenia. Tvrdý muž v tvrdom režime A. S. Djatlov, ktorý dostal veľkú dávku žiarenia (už druhý krát, predtým pri nehode jadrového reaktora v ponorke) prežil.  Djatlov a Fomin boli odsúdení k 10 rokom väzenia za nedodržiavanie bezpečnostných predpisov. Koncom roku 1990 však boli obaja prepustení. Djatlov žil do roku 1995, kedy zomrel na infarkt. Chybu nikdy nepripustil. Fomin stále žije (2006). Valerij Legasov v deň druhého výročia havárie, pronasledovaný pocitem vlastnej zodpověednosti a viny, spáchal sebevraždu.


Mohlo by Vás tiež zaujímať:

Páči sa Vám táto stránka? Zdieľajte ju so svojimi priateľmi ... <br>
Share on Facebook
Facebook
0Pin on Pinterest
Pinterest
0Share on LinkedIn
Linkedin
Tweet about this on Twitter
Twitter