Ako to vyzeralo po havárii u nás? O radiačnej situácii sa hovorilo neurčito, československé médiá predstavovali haváriu ako bežnú poruchu a myšlienka, že by sa v dôsledku havárie zmenila radiačná situácia sa tu nepripúšťala. Napriek tomu prebiehali v Československu intenzívne merania. Veľa ľudí samozrejme vedelo, že sa niečo deje; napr. zamestnanci jadrovej elektrárne Dukovany mali paradoxne pozitívne dozimetre keď išli do práce – a nie z práce. Najdôležitejšími rádioaktívnymi látkami zo zdravotného hľadiska boli Cézium a Jód. Jód s polčasom rozpadu 8 dní mohol byť nebezpečný iba v prvých týždňoch po havárii, ohrozená bola hlavne štítna žľaza u detí. Cézium s polčasom rozpadu 30 rokov sa zapojilo do potravinového reťazca (napr. huby, divočina) a bude v ňom pôsobiť desiatky rokov. Bolo však zistené, že priemerný dávkový ekvivalent spôsobený našim občanom vyhovoval platným limitom, nedá sa však vylúčiť, že v individuálnych prípadoch mohol byť limit prekročený. Zvýšenie priemernej radiačnej dávky rok po havárii ukazuje graf v článku Radiační dávky.

Boli prijaté nasledujúce bezpečnostné opatrenia:

  • zákaz spotreby a distribúcie ovčieho mlieka a výrobkov z neho
  • kravské mlieko s objemovou aktivitou nad 1000 Bq na liter mohlo byť využívané len na výrobu dlho zrejúcich syrov, aby sa jód stačil rozpadnúť
  • bola pozastavená distribúcia detskej mliečnej výživy, ktorá bola neskôr uvoľňovaná podľa výsledkov meraní

Priemerná efektívna dávka ožiarenia obyvateľstva na našom území v roku 1986 viď. Radiační dávky.